Pomýlená cesta za šťastím
Alica sa usmiala na kaderníčku. S účesom bola maximálne spokojná. Neznášala všednosť a fádnosť. Ružový melír na končekoch vlasov jej dodával punc extravagancie, jemne splýval s ružovým nádychom gélových nechtov, a tak bola veľmi spokojná. Potom sa prudko otočila, z vešiaka vzala čierny kabát i ružový šál a zamierila k autu. Naštartovala. V hlave sa jej začal odvíjať film posledných dní. Bola maximálne spokojná. Aspoň v tejto chvíli, aspoň na maličký okamih. Vzhľadom na to, že mala len 24 rokov a promovala pred 3 mesiacmi, mala pocit, že život vzala správne do rúk. Uvedomovala si, že jej sny sa odvíjajú hlavne od množstva financií. A tento základ bol našťastie dobrý. „ Dobre som urobila, keď som prijala strýkovu ponuku,“ mrmlala do zvuku piesne, ktorá sa niesla autom, „ robiť za 2000 eur mesačne je iná káva, ako sa niekde ponevierať za oveľa nižší plat. Mala som šťastie na rozdiel od mojich spolužiakov!“ Sebavedome sa pozrela do spätného zrkadielka a zvýšila rýchlosť. Zastala pred panelákom. Neznášala takéto pochmúrne tuctové prostredie.
Alica mala už vysnívaný vlastný atypický a nevšedný dom. Nemohla by takto žiť ako jej sestra Martina. Nevedela pochopiť, ako môže dýchať v takom netvorivom a neinšpirujúcom prostredí s nezáživným manželom a ukričanými dvomi deťmi. Nechápala tiež, ako môže byť šťastná a vyrovnaná aj napriek tomu, že chodí už dva roky v jedných rifliach a v tričkách z tržnice. Otrasné! Ona by si neznačkovú vec na seba vôbec nedala. Alica si často dávala otázku, prečo sa aj ona schuti nesmeje ako Martina, hoci má skončenú vysokú školu, perfektnú prácu, najnovšie módne novinky, vyšportovaného krásneho priateľa. „ V čom to len je?“ zlostne hodila ohorok z cigarety na zem a zašliapla ho špicatým opätkom na vysokých čižmách. Vkročila do začarbaného výťahu s vôňou smutných sídlisk, vyčarila na tvári naučený bezchybný šťastný úsmev a v duchu sa pripravila na povinnú návštevu nudnej sestry.
Dni plynuli. Práca Alicu nevyčerpávala natoľko, ako si pôvodne myslela, veď strýko nežiadal od nej toľko ako od ostatných, a tak mala stále viac času na to, aby sa podrobne zamýšľala nad svojím životom. Zdal sa jej nekonečne nudný. Dusilo ju malé okresné mestečko. S Milanom sa videli len cez víkendy, lebo štúdium mu nedovolilo byť s ňou častejšie. Alica jeho náklonnosť a lásku brala ako niečo isté a samozrejmé. Veď kto by ju nemiloval? Alica vzťah považovala za stabilný, ale už tiež nudný a nezáživný. Každý deň premýšľala nad tým, ako pričariť do svojho života iskru, šťavu a napätie.
Často sa v živote stáva, že myšlienka sa mení na slovo a slovo na skutok. A ani na Alicu vysnívané napätie nenechalo dlho čakať. Na firemnej akcii sa zoznámila s Ondrejom. Dni s ním mali príchuť koketérie, dobrej zábavy a nevtieravej komunikácie. Konečne mala pocit, že je niekto zábavnejší a múdrejší ako ona. Tento pocit jej nedal spať. Konečne cítila, že skutočne žije. Jej dni sa zmenili na večné telefonovanie, esemeskovanie a večerné dialógy s Ondrejom v malých kaviarničkách. Stretnutia mali naozaj vysnívaný charakter dobrodružstva a napätia, lebo Ondrej bol ženatý. Lenže Alici to vôbec nevadilo, túžila po nekonečnej zábave a hlavne obdive. Tvrdila, že práve v tom je krásne čaro. Povedala si, že to nebude riešiť. Vychutnávala si Ondrejov záujem, iskry v očiach, podmanivé flirtovanie.
Dni mali svoje svetlo a noci sa vždy zahalili do krásneho snenia o niečom, čo možno nemalo ani budúcnosť, ale krásne to hrialo, povznášalo a hlavne formovalo sebavedomie. Blížil sa Silvester. Alica dobre vedela, že príchod nového roka neprivíta so ženatým Ondrejom, ale nebola z toho smutná. Pretože po čase Milana opustila, s kamarátkou sa vybrali do kultúrneho domu v okresnom mestečku. Zábava bola v plnom prúde. Alica sa ponárala do rytmu hudby, farebné svetlá jej pretínali tvár, tešila sa z obdivu tancujúcich. Zrazu zmeravela! Privrela oči. Tvár jej poznačil údiv. Na druhej strane miestnosti zbadala Ondreja. Jemne sa pritláčal ku peknej, štíhlej blondínke a bozkával jej líce. Alica vybehla von a zapálila si cigaretu. Vedela dobre, že je to jeho žena. Poznala ju z fotografií. „ Doparoma! Veď ona je pekná! Je krajšia ako ja! Je krajšia ako na fotkách!“ s trasúcimi rukami dofajčila cigaretu a rozmýšľala nad tým, prečo jej Ondrej tak často hovoril o rozpadajúcom sa manželstve a nemožnej manželke. Že by sa aj ona stala obeťou podvodu ako tisíc ďalších pred ňou? Túto myšlienku si však nechcela pripustiť.
Nový rok priniesol Alici do duše totálny zmätok. Takú urážku ešte nezažila. Nevedela sa s tým vysporiadať. Ondrej jej do očí povedal, že sa iba zabával, že má dobré manželstvo a super ženu. A že nech si nemyslí, že ona je jediná, s ktorou má rozohrané tieto krásne hry na lásku. A že najviac sa čuduje tomu, ako sa ona so svojou inteligenciou mohla takto bezhlavo zamilovať. Myslel si, že je rozumnejšia.
Alica z práce odišla. Nemohla Ondreja ani vidieť. Potom si svoje rany začala liečiť u svojej sestry. Zrazu našla útočisko na šedivom, nudnom sídlisku. Dobre vedela, že Martina ju jediná môže pochopiť. Mala totiž dobré srdce a Alicu mala naozaj rada. Jej jedinej mohla povedať o svojom trápení a zúboženom sebavedomí. Alica však aj sestrinu lásku a starostlivosť brala ako samozrejmosť. Prečo by mala ďakovať a byť pokorná? Stále myslela len na to, ako nabrať novú silu, nastoliť na tvár úsmev a ísť životom ďalej. Sebavedome a neodolateľne. Jej snom totiž bolo na každom kroku zanechať za sebou viditeľnú stopu. Chce si aj naďalej plniť svoje predsavzatie –byť neprehliadnuteľná! Ináč nemá pre ňu život zmysel.
Ľudia sú veru rôzni. Niektorí po svojom páde dozrejú, zmenia rebríček hodnôt a začnú si vážiť skutočné dary. Niektorí však aj po páde, len čo sa pozbierajú, nastúpia na tú istú cestu. Popálení, otrasení, ale nepoučení! A popri tom ich záchrana bola na dosah ruky. Stačí predsa menej myslieť na seba a všímať si aj trochu iných. A verte tomu, že práve tento nesebecký postoj k životu prináša do každého nového dňa šťavu, iskru a napätie, o ktorej tak často sníva aj Alica. Len asi o tom ešte netuší.
