Bratia na mŕtvom bode
Juraj trhol hlavou. Dofrasa, zasa zaspal, na obrazovke už beží reklama, ani nevie, ako skončil ten film. Taký dobrý film. Magda v kuchyni ťukala do počítača. Odkedy jej uverejnili akýsi článok v jedných novinách, je posadnutá myšlienkou, že v nej drieme spisovateľský talent a namiesto toho, aby si večer oddýchla, alebo sa zaoberala niečím užitočným, každý večer sa zatvorí do kuchyne a píše. Vraj román! Cítil, že by ju mal od toho odhovoriť, ale nenazbieral v sebe ešte dostatok taktu, ako na to. Väčšinou u nich bývajú také večery, že on si naleje pohár vína, alebo kalíštek niečoho tuhšieho a sadne si k televízoru, pravda, keď si neprinesie nejakú prácu domov. A Magda vedľa v kuchyni spriada cudzie osudy. Ani mu len nahliadnuť do toho nedá. Tuším by mala radšej pliesť, alebo vyšívať!
Už zobudený začal prepínať kanály, keď zazrel na obrazovke na okamih povedomú tvár. Pretrel si čelo, akoby sa mu dačo prisnilo, ale tvár na obrazovke, to bola skutočnosť. Jeho brat Jožo! Obvinený zo závažného trestného činu a zdržiava sa na neznámom mieste. Občania môžu podať informácie o nebezpečnom zločincovi na čísle...
V tom vošla Magda. Nedáš si kávu? Nie, len sa vráť do kuchyne! Bojovo zastala vo dverách. Vyháňaš ma?! Čo to z obrazovky zachytila. A dala sa do hlasného smiechu. Nejde o tvojho podareného brata?! Čuš, zahriakol ju. Veď ja som vždy vravela, že skončí v base! Ste vy len podarená rodina, aj o vás by bolo hodno román napísať! Alebo televízny seriál! Čuš konečne, zahriakol ju ešte drsnejšie. Spisovateľka, dodal tak pohrdlivo, ako len vedel. To nemal. Kútiky úst sa jej skrivili hnevom a zo smiechu bol plač. Dvere do kuchyne zabuchla hlasno a tam sa dala do už usedavého náreku.
No prosím! Z ničoho nič aký nepríjemný večer. Ešte aj oni dvaja sa pohádajú. A všetkému je na vine ten prekliaty brat. Vždy bol vlastne lotrom a ako lotor aj skončí. Iste sa to roznesie po fakulte. A nech sa to rozšíri medzi študentami, to bude bonbónik! Len nech ho čím skôr nájdu, nech sa už v televízii neobjaví. Pod zem by sa najradšej prepadol, aj pred Magdou, aj keď je to obyčajná hlupaňa. Vždy ju zadúšala závisť, že mama všetok svoj skromný majetok dala prepísať na brata. Na Igora. Ty si Jurko, študovaný, ty si dokážeš poradiť v živote, ale Igorko...Veď vieš, on je taká divá nátura, celý po otcovi, nech dostane aspoň dačo po nás. Hm! Po maminej smrti drahý brat celú nemovitosť predal a Magdu zožiera predstava, aká tam mohla byť krásna chalupa, aspoň by bolo kam chodiť na víkendy, aj lyžovačka je blízko!
Magda vedľa v kuchyni už asi končila s plačom a venuje sa ďalej počítaču. Juraj znechutene vošiel do kúpeľne. Len aby brata čím skôr chytili. Nebude to zádrh v jeho osobných materiáloch? Brat kriminálnik? Zločinec? Akurát teraz, keď sa mu rysuje polročná stáž na univerzite v USA!
X X X
Čože otec! Robil pri murároch, taký jednoduchý a Jurajovi sa v detstve, napriek všetkému videlo, že aj dobrý človek. Nebolo výplaty bez balíčka cukríkov, na to si potrpel. Poďte, fagani! Skvelý zvyk to mal. Inak, inak si veľmi často vypil a vtedy doma lietali aj taniere a zauchá a mama bedákala a nie raz nocovali pred jeho besnením v šope. To ešte kým boli celkom malí. Potom raz po jednej výplate otec vytiahol z vrecka pokrkvané balíčky cukríkov a opitými očami sa na nich zadíval a povedal, ako ten čas beží, azda aby som vám chlapci radšej nejakú fľašku, namiesto sladkého. Mama zabedákala, ešte aj chlapcov nauč na tú korheľnicu a šikovala ich do izby. Ale otec nie. Nie dať pokoja! Vypiť by ste si mali, už ste veľkí. Akože, také pandravy chovám vo vlastnom dome?! Mama len bedákala a Jurajovi vtedy napadlo, možno keby menej bedákala, menej ho provokovala, možno by ten večer bol celkom mierny, no čo keby si aj s Igorom uchlipli z toho vína a urobili otcovi po vôli, ale ona nie! Tak otec začal s taniermi. Juro sa inštinktívne pobral do izby a až tam začul Igora. Neopováž sa, lebo ti ja jednu...! Juro sa vtedy v izbe neodvážil ani dýchať, ale vedel si predstaviť, ako otec schytil sotva pätnásťročného galgana pod krk, mama jačala, len ho nezabi! Otec ho iste nechcel zabiť, iba zastrašiť, pomyslel si vtedy Juro. A pomyslel si aj iné. Čo najskôr odtiaľto vypadnúť. Čo najskôr, lebo tu človek scvokovatie. Do školy, do internátu, len preč spod tejto strechy, čo najďalej od ich dediny. A ráno o tom mame. Si srab, povedal mu o rok starší brat a zadíval sa na neho takými čudnými očami. Nás chceš v tom nechať? Ty tomu nerozumieš, povedal Igorovi. Máš sa aj ty učiť na vyznamenanie a potom môžeš aj ty premýšľať o škole! Igor už na základnej opakoval ročník. Mama mu iba ubolene, azda to dajako vydržíme, nebudeme ti stáť v ceste. Juraj vyčkal, kým zastihne otca ako-tak triezveho a potom aj jemu o svojich plánoch. Zahmkal akosi spokojne. No toto! Vari to jeden z mojich synov dotiahne na inžiniera alebo doktora, to by sa mi aj páčilo. Ale piť kvôli tej predstave neprestal. Ba pridal. Jedného dňa prišli, že otec je mŕtvy. Čo horšie, mŕtvy vlastnou vinou, vlastnou neopatrnosťou. Mama na pohrebe v štýle, zaužívanom v ich dedine nariekala, čo si ja bez teba počnem?! Juraj si myslel iba, načo ten cirkus, veď si s ním mala peklo a veď to všetci ľudia vedia, veď sa jej vlastne dobre stalo, bude nejaká penzia a nebude v dome ožran. Takto natvrdo išli Jurajove myšlienky. Tajil ich v sebe, ale zrejme ich celkom neutajil, lebo už doma, po pohrebe mu Igor šplechol do očí, si ty ale srab! Tváriš sa, akoby pochovali dakoho cudzieho a nie nášho otca! Juro sa nad jeho slová preniesol mlčky. Bol rád, že doma s mamou ostane brat a nie on. Priam bolestivo túžil dostať sa spod tejto strechy. Na priemyslovku v okresnom meste bol už prijatý.
On, Juro vlastne v pätnástich odišiel z domu.
X X X
Hanbil sa vtedy za tú myšlienku, ale mama mu pripadala dosť nevhodná v tých priestoroch. Mohla predsa zájsť k nejakej kaderníčke a trošku sa upraviť. Predsa jej volal, že tam budú aj Magdini rodičia, že nech si dá na sebe záležať. Ale ona nie. Akoby mu to robila naschvál. Pravda, zo slušnosti sa spýtal na Igora, prečo on neprišiel na jeho promóciu, ale mama hneď, že už pred časom objednal majstrov, ktorí opravia strechu na dome a oni sa sľúbili akurát na túto sobotu. V poriadku, mama. Nezahriakol ju a ona rozprávala stále, aj na obede v reštaurácii a samé také nevhodné veci, napríklad že keby takéto vycifrované somarinky predložila nebohému mužovi na stôl, ten by to hneď o zem tresol. Magdina mama prevracala svoje vznešené oči a Magda ho kopala pod stolom, nech vydrží, že veď o dve hodiny jej už ide vlak. Ani Magdu vtedy nezahriakol, len sa akosi hanbil. Mama, daj si radšej tortu!
A ten sviniar brat mu ani sms-ku k promócii neposlal. Závidí, pomyslel si Juro. Závidí, že jemu bolo súdené hrdlačiť na stavbách, že sa nedokázal vyšvihnúť.
Na svadbe mu nebola ani mama. Akosi chorľaviem, synku a je to pre mňa ďaleká cesta. Ale po svadbe, nech sa páči, príďte aj s Magduškou pozrieť maróda.
Ale neprišli. Juraj už bol vtedy navyknutý na iný životný štýl. Maminých päťtisíc eur sa pravdaže zišlo. Pri zariaďovaní bytu, ktorý kúpili Magdini rodičia. Pred Jurajom sa otváral svet a mama bola ďaleko. Za tých päť rokov sa tam zastavil iba párkrát, keď mal služobne cestu okolo. A Igor mu len tak medzi dverami, no čo, popánštený?! Ešte si trafil, nezabudol si adresu? Odpľul si a odišiel do krčmy. Jurovi vtedy zišlo na um, ako sa veľmi ponáša na otca. Mama ležala v posteli a povedala mu, že len čo trošku vyzdravie, zájde k notárovi a dá veci na poriadok, že jemu, Jurovi dala peniaze ako svadobný dar a Igorovi ostane chalupa a všetko ostatné, veď tu žije a napokon sa o všetko stará. A pije, nie?! Pije, prikývla mama. Ale nie je taký surový ako tvoj otec. Aj drevo pripraví, aj do obchodu zájde. A pred otcom ma vždy bránil, keď trochu podrástol, zabudol si?
Juro potom Igora nevidel, až na maminom pohrebe. Magduška sa dala veľmi prosiť, aby podnikla tú cestu. Vojdite, povedal po pohrebe Igor, ale Magda už otvárala auto. Ponáhľame sa! Chcete nám povedať, ako ste môjho muža ošklbali o dedičstvo?! To stačí aj medzi dverami. Ste vy ale podarená rodina!
X X X
To vlastne Magda povedala aj pred chvíľou. Ste vy ale podarená rodina! No čo má proti nemu?! Prednáša na vysokej škole, postupuje vo vedeckých hodnostiach, rysuje sa mu zahraničný pobyt, čo by ešte chcela?! Ju síce voľakedy dostali na štúdium medicíny, ale nechala to po dvoch semestroch, teda lepšie, oni nechali ju, lebo nezvládla skúšky. Teraz robí asistentku v jednej firme a napísala pár riadkov do novín o akejsi výstavke ručných prác a namýšľa si, že má spisovateľský talent. Večer čo večer ukladá nejaké hlúposti do počítača, vskutku by mala radšej štrikovať.
Vstal a povedal si, toto ešte znesie jeden koňak. Dosť udalostí a spomienok na jeden večer. Nalial si. Magda strčila hlavu do izby. Slopeš?! Čo sa vlastne čudujem, veď si z takej podarenej rodiny, otec sa ti uchľastal k smrti a brata ti naháňa kriminálka. Juro si pomyslel, že by mal brániť česť svojej rodiny. Ale premlčal dobu, kým za sebou zatvorila dvere opäť. Nebol veľmi do bitky, ani vtedy sa mamy nezastal, ako jeho brat Igor. Keby aspoň mali deti. Ale lekár im už definitívne potvrdil, po mnohých tortúrach, že ak chcú dieťa, mali by pomýšľať na adopciu. Magda sa doma zasmiala. Starať sa o cudzích pankhartov? Zbláznil si sa? A ktovie, koľko detí behá tvojmu bratovi po svete! Nestíha platiť asi výživné a tak musí lúpiť! Možno aj on, Juro je tomu na vine, že Igor takto skončil. Bratia majú predsa stáť pri sebe, majú si pomáhať, keď sa vyskytne nejaký problém. Pravda, výhovorka je hneď poruke, Igor o žiadnu pomoc nestál, po maminej smrti už neboli ani formálne kontakty. Čo všetko musí mať na rováši, keď ho až cez televíziu naháňajú. Má ženu? Za chalupu so záhradou iste zhrabol pekné peniaze. Je pravda, že ju udržiaval, ale Magda má byť prečo naštvaná, keď sa to tak zoberie.
Opil sa v krčme a bol silný, ako otec voľakedy. Spomínali v telke dačo o lúpežnom prepadnutí. To sa na neho nepodobá, kvôli urážke áno, ale žeby dobil niekoho pre peniaze?! Dakto ho urazil a on neovládol. Tak to asi bolo. Celý otec! Aj ten sa nedokázal udržať na uzde, hoci bol v jadre vlastne dobrý človek.
Z chodby sa ozval zvonček. Magda ho zrejme nepočula a Jura sa zmocnila panika. Čo ak je to brat? Uteká a nemá sa kam podieť?! Iste sa chce u neho schovať. Ale čo on?! Čo on s ním má?! Nie, musí mu buchnúť dvere pred nosom. Nepôjde ho udať, ale ani ho nebude kryť. V žiadnom prípade. Povie mu rovno, nech ide kade ľahšie, veď oni prestali byť bratmi už pred rokmi.
Váhavo podišiel k dverám. Otvoril. Vo dverách stála vystrašená suseda. Dieťa má vysokú horúčku , či ju neodvezie na pohotovosť.
Juraj si vydýchol. Pravdaže!
